áno
1. čast. dávame ňou kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku: Urobíš to? — Áno. — Pôjdeš s nami? — Áno.
● Však áno! rečnícka otázka al. odpoveď, ktorou sa dotvrdzuje predchádzajúci výrok;
2. čast. má modálny význam; osobitne zdôrazňuje obsah nasledujúcej výpovede: Moja povinnosť je oznámiť takéto scény rodičom. Áno, tak urobím. (Vaj.) Áno, radosť mi prebárala hruď tam na slnečnej stráni ... (Mih.) Tvoj synovec má pravdu, áno, má pravdu. (Tat.)
3. cit. vyjadruje zápor s nádychom irónie, sarkazmu: Áno, ja sa budem trápiť a druhý si bez roboty vezme.
všakáno, pís. i však áno čast. pobáda k súhlasu s výpoveďou (oddeľuje sa čiarkou od výpovede, za ktorou stojí), však, všakver, všakže, pravda: Každý prináša nejaké obete, všakáno? (Karv.)