úbohý príd
1. biedny, chudobný: ja, ubohý poddaný Wasseg Oswiczenosty upowažil sem se Wassu Oswiczenost unuwat (HATNÉ 1728); obec naša uboha Slatinska poniženu tuto instancii podati chtela (Z. SLATINA 1764 LP)
2. poľutovaniahodný, nedostatočný, mizerný: prissla ke mne tato vboha matrona, manželka Walenta Muranskiho, kterýžto gest v wezenj položeny (ŽARNOVICA 1598); co se dotycze mogich malo ssaty bielich, poruczam do sspitala ubohym lidem (PREŠOV 1666); mlet gak panom, tak že ubohym lidem powinowaty bude (mlynár) dobre mlet (L. JÁN 1704); winalozilo se utraty na ubohich lidi gakožto rabbow, zbuognikow a ginssich (ŽILINA 1726)
L. vo formulách, kt. sa poddaní obracali na svoju vrchnosť vyj. úctu, poníženosť voči vrchnosti: krusspier na potupu mestecžka uboheho opowažil se w den patečny w pribitku swem gaydossa držeti (Ľ. ULICA 1691); Gezissy, a predce az posawad welmi dluho gsy mne ocekawal a obzwlassnj starost na mu vbohu dussu gsy tak werne mel (PI 1749); velyká laszka k kásdomu, se Búh k lyudu hrisnomu prisól k národu ubohomu (HPS 1752); co zlostná žena múže, kdyby vstala, ubohého wyzlákla by mne z kúže (PV 1793)
F. kdo bližnimu klade kameň k upadku pod nohi, sam swu nohu na kameňi obraža, ubohi (GV 1755) kto druhému jamu kope, sám do nej padá; subst ú. m úbožiak: ssaty moge, ktere bi bily lebssie, prosym tez, aby ste bratru memu oddaly, podlegssie pak vbohim rozdelily (ZVOLEN 1588); žeby jeden každy z panov zemanov, tak bohaty, yako y ubohy dobreho zbroyneho pacholka (dal) (L. MIKULÁŠ 1599); wsseczko zanechawam, toliko aby s tich sto zlatych z interresu, czuo sa na sskolu a na ssati ubohym (dalo) (D. RAKYTOVCE 1637)
úfať ndk (v) koho, čo, v kom, čom; mať vieru, nádej, dúfať: s tim werime a vffame, ze s tow wezow dalej odkladati nebudete a prawa pomozete, Was Panu Bohu poruczem (BREZNO 1590); vffagýc w Božské pomocy, nebogým se žadne mocy (CC 1655); cžlowek w cžloweka y w čas negnebezpečnegssy pro geho wrtkawost a nestalost nema ufati (SP 1696); chtoré u nyém ufajú, tim skodzitz nyits nyemóse, nyi andzel mordujútzi, nyi gyábol pekelni (HPS 1752); confidere bonis suis: w bohátstwu uffati (KS 1763); gakowú odplatu vfate, wy roztržitj manžele, když lásku a swornost medzy sebú zachowáwat neznate? (SJ 18. st); ú. sa ndk (na) čo, čoho, čomu, komu, v spoj. aby, že dúfať: panu svemu se zarucželi, ponevadž sme se vfaly, že na svateho Matege da, kteri den bil vgisteni penize gemu pokladat (MARTIN 1576 E); aby vrody, kterym se vffame, s pregnosti a dobroti tweg nam se zmahalo (BAg 1585); na portie nyeufa se dostatečny byt Andreas Hirkus k wiplacenj, než radneg usyluge se dom spustossyt (L. MIKULÁŠ 1688); od mladiho Hrubiho ženy slissela, že ryekla, že sa muozme neuffat toho roku, aby bolo wela wyna a chleba (KRUPINA 1715); widia peknu častku hroznuw, ufagu se, že pget, ssest beček napressugu (KT 1753); darmo je už sa nemám komu úfať, neni veci možnej, mosim zúfať (AD 18. st); ú. si ndk trúfať si, dúfať, že (sa niečo stane): milosrdenstwy ale Boskeho zaden obdržeti a obsahnuti nech sobe neuffa, krome ten, ktery tess spolu swoge usilowani a swogu pracu k tomu winaklada (MS 1758)
úprimný príd
1. konajúci bez pretvárky, otvorený, priamy: lyd a obywatel sylny, wernj, uprimny a pracowity (KrP 1760); pritele dobreho, k tobe uprymneho, tez ne czasto unuweg (BV 1652); Anton bil wždicky zdworili, weseli a uprimni (VP 1764); čo može bit sladčiho, gako mat čloweka tak uprimneho, s ktorim bis krestansky gednaty a mluwity mohel (Káz 18. st)
L. beda těm, kteryž opustili cesti uprimne a obratili se na cesti zle (SK 1697) konajú nečestne
2. prejavujúci, prezrádzajúci otvorenosť, priamosť: jeden sstvrt letha starssy nemeczky tovaryss a druhy sstvrt letha slovensky, aby svorny a uprymny mezi sebu byly (CA 1556); poteš mne smutného, neb te miluji, toť múj pán Boh ví, z serdce úprimného (ASL 1603); dobreho pokoga staleho na mnoha leta z uprimneho srca prageme (H. MIČINÁ 1687); (služobníčka) skutkem prykazany twe božske plnila w srdcy skrussenem, w tele cistotnem, w umislu vprimnem zachowawala (AgS 1708); wšecke bozske požehnanj gemu uprimnym materinskim srdcem winšugem (TRENČÍN 1742)
3. skutočný, opravdivý, ozajstný, nefalšovaný: laska vprzymna a braterska lubost meczy nimy y gich potomky na delssy a potomny czas trwaty mohla (L. JÁN 1480 SČL); naklon mijsslenj nasse k srdečnemu zdychannj a k prawemu modlenj y ke wsselikeg uprimneg službe twe (Mod 1573); gen abi uprimna laska bila mezi pritelmi a roztržitosti abi nebilo (KLOBUŠICE 1675); perspice aequitatem animi mei: viď mug uprimný umysl (WU 1750); uprjmná prawdiwost bez pokrytstwá (BlR 18. st)
L. potom to prawo, wedle uprimneho swedomy, ktere tam obedwe stran stawely, tem ortel nasslo y wydalo (P. ĽUPČA 1549) pravdivo
4. milý, drahý: w zemjach geden talik poručam chlapczu Launyarycžkinmu z druhy memu uprymnemu manželowy (KRUPINA 1694); ostatny pak statek legugem memu wprimnemu towarissy (KRUPINA 1651); ah, uprimna matko, naklon milostiwe srdce twe k modlitbam mogim (BD 1768); moj uprimnj pan bratko (ŽABOKREKY 18. st)
5. priamy, rovný: priprawúgte cestu Páňe, uprjmné činte chodnjki geho (KB 1756);
x. pren a tak mohu (veriaci) duchowne prohlednutj a na cestu uprimnu prigitj (CS 18. st) pobožne žiť; subst ú. m
1. človek konajúci úprimne, priamo: sprawedlnost vprjmného sprawowatj bude cesty geho; sprawedliwost vprjmných wyslobodj gich (MP 1718)
2. drahý, milý človek: poveď techdi, uprimný, v čem reč jeho záležila; žena, jak viďela uprímního svého privaleního, zatnula ješťe jednímu do hlavi (BR 1785); -e, -o prísl
1. bez pretvárky, otvorene, priamo: abychom prytomny bili kdežto se slowo twe swate vpřymne kaže (BAg 1585); (svedkovia) dobrowolne a uprimne wiznali, že ony stranu pod Koncistow Horow predali (JELŠAVA 1605); ona mne od trich rokuw w nemoc postaweneho uprimne a werne fedrowala (ŽILINA 1670); šťaslive dluh panovani V. Milosti od Pana Boha srdečne a uprimne žadame (PÚCHOV 1744 LP); (žena) na mu otázku weselim zrakem uprimne se usmiwage, takto mi odpowida (VP 1764); pan Ondreg uprimne se žada, aby p. Ianu salarium wyplatil (WZ 1797); a tyto (kacíri) uprimno do zatracenj wečneho pokračugi (CS 18. st)
2. skutočne, opravdivo, naozaj, nefalšovane: aby ten staw w pokogy, w lascze od obau osuób vpřmne w manželstwy zachowawan byl (BAg 1585); bych od tobe byl, má nejmilejší, úprimne milován (ASL 1603-04); Dawid král uprjmne milowal preswaté slowo božj (MaK 1749); lide uprimne syce milowati se magú (BlR 18. st); -osť ž
1. otvorenosť, priamosť: w každem skutku tento czech ssewczowsky tu pilnost priložity ma, aby proty uprimnosty a dobrym mrawum nehressil (CA 1579); w posmechu gest sprawedliweho uprimnost pred swetem (SK 1697); tuto viložíc ponajprv žalostlivý a opravďive plačlivý milujícéj staw, tázala sa ho z uprimnosťú (BR 1785); (Eufrasia) w usslechtilosty a w úprimnosty dokonalá byla (VP 1764)
2. nefalšovanosť, opravdivosť: Lacko dawa a leguge, z lasky a z uprimnosti wsseho polowic (MARTIN 1597); wulu, uprimnost pritelsku gako predtim, tak y teraz chceme až do smrti dodržat (MIČINÁ 1687); ja, na den památky wssech werných dussyček z weliku lásky uprimnostu služyl s. Ján mssy swatu (SPo 1690); gjž gsem se opowažil o celeho lidskeho pokoleňj uprimnosti a statečnosty pochibowat (PT 1796); sam Búh teba trestat bude, že si ma tak oklamal, úprimnost mi sliboval (ASL 18. st)
úradný príd
1. súvisiaci s vykonávaním úradu: bez velkího čudu biť ňemúže, prečo sa predce vždicki nacházajú (ľudia), kterí úradné povinnosťi na seba berú (BR 1785)
2. ustanovený úradom: pedellus: úradny posel; officialis: úradny služebnik (KS 1763)
3. reprezentujúci úrad, vystupujúci v mene úradu: ja, Tomass Ambruss, sem svobodne tuže sumu prijal v prítomnosti tíchto osob uradnjch, jakšto Adama Urbanovics, na ten csas richtara a pana Humanayho (VAĎOVCE 1617); pusstam swug tal gruntownj sweg sestre, yakossto y nassj pany uradnj gsu ssaczowalj (KRUPINA 17. st); w prytomnosty rychtara Jana Pokorneho, Yury Buryana a Jana Rosse, uradnych osob, w sačzunku domu neb wstaweny pana Mychala pod prysachu predmenowany remeselnyčzy pokračzowaly (ČÁČOV 1720); Pilat pak zwolaw biskupy a uredne osoby y lid (Le 1730); magistratus: úradná osoba, wrchnost (KS 1763); subst ú. m osoba reprezentujúca úrad: obec, to gest objwatelie wssecy, ktery dobrowolne urad wolia, powjny budu gedneho kazdeho uradneho w poctiwosty mjty (KOŠECA 1748); inire magistratum: za úradného byti (KS 1763); ten csas dal sem mogu wecz pred uradnich a wsseczkich obecznich na ten csas w meskom dome zebratich, abj rozvažilj a mne prawdu doznalj (TOPOĽČANY 18. st); -e prísl: officiose: vradne (AP 1769)