oškvarok -rku/-rka m. obyč. mn. škvarka: halušky s o-mi;
oškvarkový príd.: o-é pagáče;
oškvarček -a m. zdrob.
oškvarok -rku/-rka obyč. pl. oškvarky m.
príškvarok -rku pl. N -rky m.
oškvarok -rku/-rka pl. N -rky m. 1. obyč. pl. oškvarky ▶ vyškvarené kúsky sadla al. slaniny po vytopení masti; syn. škvarka: husacie, bravčové oškvarky; mleté oškvarky; strapačky s oškvarkami; pomlieť oškvarky na mäsovom mlynčeku; kukuričná kaša sa polievala oškvarkami a smaženou cibuľkou; Dvorom sa niesla omamná vôňa oškvarkov. [M. Zelinka]; Potme si strčil do úst veľký oškvarok. [R. Sloboda] 2. expr. ▶ (veľmi) malý kúsok niečoho; syn. škvarka: na malom oškvarku zeme žilo veľa ľudí; toto trhovisko je len taký o. proti tomu nášmu; pren. taký o., a stavia sa mu na odpor! muž malého vzrastu ▷ oškvarček -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: chrumkavé oškvarčeky; chodila s mamou do záhrady aj na role, boli to také oškvarčeky
kúsok 1. menší kus • kúsoček • kúštik • kúštiček: kúsok, kúštik chleba • čiastočka: čiastočky hmoty • dielik: rozkrájať niečo na dva dieliky • hovor. fľak: fľak poľa • expr.: škvarka • škvarok • štipka (malý kúsok): škvarka, škvarok, štipka zeme • hovor. ošmrdok
2. p. trocha 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1
oškvarok p. škvarka 1
príškvarok p. spálenina 1
spálenina 1. zvyšky po niečom spálenom, zápach po niečom spálenom • pripálenina • prihorenina • prismudlina • zhorenina: z mäsa ostala spálenina, pripálenina, zhorenina; cítiť tu spáleninu, prismudlinu • príškvarok (čo sa pripálilo a na niečo prilepilo): vyškrabovať z plechu príškvarok
2. rana spôsobená popálením • popálenina: spálenina, popálenina prvého stupňa
škvarka, škvarok 1. zvyšok slaniny po vypražení • oškvarok: husacie škvarky, oškvarky; bryndzové halušky so škvarkami, s oškvarkami • nár. škračka
2. p. kúsok 1
oškvarok, -rku/-rka m. (nár. i oškvarka, -y, -riek ž.), obyč. v mn. č. oškvarky zoškvarený zvyšok (zvyšky) slaniny pri topení masti, vedľajší produkt pri škvarení masti, škvarka: husacie, bravčové o-y; bryndzové halušky s o-ami; Lenže po oškvarkách akože si nevypiť? (Jes.);
oškvarkový príd.: o-é pagáčiky;
oškvarček, -a m. zdrob. expr.
príškvarok, -rku m. čo sa pripálilo, priškvarilo: Slížov ostalo málo, vyškrabuje teda príškvarky. (Heč.)
škvarka, -y, -riek ž. i škvarok, -rku m. obyč. v mn. č. škvarky
1. zvyšok slaniny po vypražení, vyškvarení tuku: bryndzové halušky so š-ami, teplé š-y; Ostarel a scvrkol sa ako škvarka. (Žáry)
2. zvyšok, ktorý ostal po zoškvarení niečoho: Telo upieklo sa na škvarku. (Dobš.) Vyvalili sme zuhoľnatenú škvarku. To bol strýc Razden. (Jil.)
3. expr. veľmi malý kúsok niečoho, napr. pôdy, poľa ap.: š. zeme, poľa; Čo zarobí, je iba na soľ a na škvarku omasty. (Taj.) Ičko delí slaninu: jednu škvarku sebe — jednu Jankovi. (Ráz.-Mart.);
škvarkový príd.: š-á masť, š-é pagáčiky;
škvaročka, -y, -čiek i škvarôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
škvarok p. škvarka
oškovarek p. oškvarok
oškvarok m. i oškvarka ž. (oškovarek) 1. csl, miest. zried. obyč. mn. č. kúsok vyškvarenej slaniny, škvarka: Ríteše - to bolo kisnuté cesto pofŕkané masťou alebo ešťe oškvarkáma (V. Maňa VRB); Sádlo sa vitápalo v masci aj samé - boli vačé oškvarki (Blatné MOD); Volakedi sa dávali aj oškovarki po zabíjačke roďine (Lapáš NIT); Som vitápala slaninu a abi oškvarki neostali, upékla sem pagáčiki (Kráľová MOD); oškvarka (Žalobín VRN) L. sallové oškvarki (Trávnica VRB), hurkove oškvarki (Kmeťovo VRB) - škvarky z vnútorného sadla; másu̯ové oškvarki (Skalica) - podmaslie F. zhorení na oškvarek (Predmier BYT) - zuhoľnatený, celkom zhorený; čo si mame kradla oškvarki, máž jeden na líci (Návojovce TOP) - expr. žart. prihovorenie sa dieťaťu s chrastou na tvári (al. na pere) 2. expr. žart. dieťa drobnej postavy: Kam iďé henten oškvarek? (Bošáca TRČ)
oškvarok [-ek] m zvyšok slaniny po vypražení, škvarka: cremium: osskwarek, suchy stromek, pohoralina, pohoraljsko (KS 1763) L. večné požehnání jestli nedosáhneš, oškvarkem pekelným, zlorečeným budeš (ASL 1763) uškvaríš sa v pekle F. pomjnuli gako dym dňe mogi a kósti mé gako osskwarek uschli (KB 1757) P. atpn Osskwarkowi d 50 (ŽILINA 1617)
škvarka ž, škvarok [-ek] m 1. kúsok vyškvarenej slaniny: gazdina nareže hodne sskwarky ze slanini, omasti ti kassu s nimi (ZL 1759); 2. malý kúsok niečoho, obyč. zeme, poľa, pôdy, ap.: kosti mé jako škvarek vyprahly (RL 1571); kosti me gak prachne drewo, sskwarek, priwarek seschli (SQ 1781); a tolko sa na tu sskwarku zeme domahate (ŽILINA 18. st) 3. suchý hlien v nose: z nosa ti sskvarky vyberie (ASL 1761)
výškvarok m vyškvarený zvyšok tuku, slaniny, ap.: magma: kal másti, olegny kal, item wysskwarki (KS 1763)